Tatranské chaty a vrcholy

Dva projekty, ktoré ma mátali už niekoľko rokov
9.7.2024  a 19.7.2024 

K prebehu cez všetky slovenské vysokotatranské chaty ma inšpiroval článok od Martina Urbaníka. S Tomášom Kačmarčíkom dali asi ako prví v roku 2015 túto logickú líniu. Odvtedy mala trasa viac opakovaní a ja som sa v roku 2020 odhodlal pokoriť pre mňa v tom čase známy rekord Martina Bartoňa 11:49. Trasu som prebehol, ale k rekordu mi chýbalo 24 minút. Vedel som však, že zlepšiť čas, je reálne.

Prebeh cez všetky slovenské turisticky dostupné vysokotatranské vrcholy bol pre mňa projekt z ríše snov. Tu ma inšpiroval Julo Kaľavský, ktorému sa to v trochu inej trase podarilo v roku 2017. V roku 2019 som tréningovo vybehol na prvé štyri západné vrcholy a nevedel si predstaviť, že by som mal bežať ešte ďalej.

Pred rokom ma osudová príťažlivosť realokovala priamo do Tatier, splnili sa mi sny a postupne som si zvykal na žulový podklad. Vylosovanie na UTMB 2024 v mojej hlave oba projekty reinkarnovalo. Stále viac a viac som nad nimi premýšľal, vizualizoval si realizáciu a špekuloval o logistických detailoch. Mal som veľký rešpekt, ale cítil som, že nastal správny čas. 

Výstup na Jahňací štít 

Tatranské chaty (9.7.2024 / 11:22:31 / 63,8 km / 4230 m)

V hlave som si vytvoril pravidlá, aby boli opakovateľné. Bežať musím len cez turistické chodníky (žiadne skratky). Každú chatu odfotím a musím sa jej dotknúť. Čas meriam od prvej po poslednú chatu.

Smer som zvolil od Chaty Plesnivec, aby som cez Priečne sedlo stihol prebehnúť, keď tam ešte nebudú turisti. Nevýhodou tohto smeru je preplnený chodník na Chatu pod Rysmi. Zároveň je tento smer náročnejší z pohľadu prevýšenia, lebo Chata Plesnivec je nižšie ako Chata pod Soliskom.

Trasa behu cez tatranské chaty a výškový profil

Aby som ušetril energiu, večer pred štartom som prišiel na Plesnivec a prespal tam. Celý výstup pršalo a bolo to dosť na morál.
Ráno hneď po brieždení o 4:25 som vyštartoval. Po večernom daždi bolo až po Brnčalku veľa blata, behačky z mokrej trávy premokli hneď za chatou. Spravil som si časový plán na základe behu z roku 2020. Všetko šlo super a medzičasy sa mi darilo na každom úseku trochu vylepšovať. Na Zámke raňajky, Priečne sedlo úplne prázdne, bez ľudí. Na Sliezskom krátka prestávka, zarobil som nový jonťák, niečo zjedol. V stúpaní na Chatu pod Rysmi mi už začalo dochádzať, bol to prvý úsek, kde som nezlepšil medzičas. Zbeh dole bol náročný pre množstvo turistov, a to bol pracovný deň! V záverečnom stúpaní ešte náhodné stretko s Erikom, ktorý ma prišiel povzbudiť do cieľa. Na Chate pod Soliskom eufória a šťastie z naplneného cieľa. Martinov čas som vylepšil o 27 minút.
Až neskôr som zistil, že Martinov čas prekonal aj Štefan Gregor, ktorý to prebehol za 11:39. 

Trojrohé pleso ráno pri svitaní

Tatranské vrcholy (19.7.2024 / 27:51:59 / 105,4 km / 8247 m)

Pravidlá boli podobné ako pri chatách. Musím sa dotknúť najvyššieho bodu a spraviť fotku každého vrcholu. Beží sa rovnako len cez turistické chodníky. Čas som však meral od parkoviska po parkovisko, nech je to ľahšie opakovateľné a jasné pre prípadných opakovačov.

Dlho som špekuloval nad smerom a načasovaní. Nakoniec som zvolil štart z Troch Studničiek. Štart som načasoval na podvečer, nech si zvyknem na UTMB timing. Zároveň sa tak vyhnem zápcham na turisticky atraktívnych vrcholoch Kriváň, Kôprák a Rysy. Nevýhodou tohto smeru je, že behateľné úseky od sedla Ostrva po Svišťovku, už pôjdem cez únavu a budem sa musieť veľmi premáhať do behu.

Trasa behu cez tatranské vrcholy a výškový profil 

Na Kriváň som šiel spolu s Katkou. Šlo sa mi ľahko, šetril som sa, stretli sme len niekoľko turistov. Od Rázcestia v žľabe už sám. Tma ma chytila  počas zostupu zo Soliska. Šiel som rozvážne, zbehy moc nepúšťal, šetril som úpony a energiu. Vrchol Kôprovského a Rysy ma zdržali, lebo oblačnosť a silná hmla v kombinácii s čelovkou. Samotný vrchol Kôpráku som dokonca musel kontrolovať cez mapy.cz. Mal som plán ísť na ~47% turistického času, čo by celkovo vyšlo do 24 hodín. Nezapočítal som ale prestávky ani zdržania na vrcholoch pre hmlu. V stúpani na Východnú Vysokú som už strácal šťavu a na Sliezskom dome som sa časového plánu definitívne vzdal, zastavil sa a dal kávu a slané tyčinky. V závere stúpania na Slavkáč prišla kríza, prestalo mi chutiť jesť, chýbala energia. 

Súťaživosť už úplne zmizla, hlava začala prehrávať. Zbeh už nebol beh, len také hopkanie. Na magistrále pod Slavkáčom ma našťastie čakala Katka a všetko bolo zrazu veselšie. Na Hrebienku som dal pivo a pagáč, a aj žalúdok sa popravil. Začal som cítiť cieľ a dokázal tak ľahšie načrieť do fyzických rezerv. Pod Svištovkou sa ku nám pripojil aj Erik. Od Brnčalky sa ozvala spánková deprivácia, cítil som znovu ako slabnem a strácam občas rovnováhu. Záverečný výstup na Jahnací veľmi opatrne. Na vrchole už mini eufória a aj oblačnosť sa roztrhla. Posledný úsek, zbeh z Brnčalky na parkovisko, bol nekonečný, čerstvý makadam som dostal „za odmenu”, asi aby som si to dobre zapamätal a nepokúšal sa už o podobné bláznovstvo. Projekt z ríše snov sa stal realitou, podarilo sa to.

Vrchol Slavkovského štítu

PaPorady pre prípadné opakovanie

Behačky
Pre ultra beh výhodný voľný priestor v prednej časti topánky pri skákaní z kameňa na kameň spôsobuje mikro posun nohy v topánke. Po niekoľkých hodinách takéhoto behu vznikajú potom otlaky a odreniny na spodnej časti chodidla. Tatranská behačka by mala byť tesnejšia, bez plávania chodidla pri bočných tlakoch. Aj maximalistické (vysoko odpružené) behačky typu „HOKA Mafate“ môžu byť problém, lebo vyššia pravdepodobnosť vytknutia členka pri nečakanom šikmom došľape. A tých nie je málo 😊.

Čelovka
Pri bežnom nočnom ultra behu v stúpaniach šetrím batériu čelovky a prepínam ju na minimálnu intenzitu. Na bežnom chodníku to nie je problém. Intenzitu zvyšujem až v zbehu, kde musím vidieť viac dopredu, aby som vedel v predstihu zareagovať na možné prekážky. V Tatrách je potrebné aktivovať vyššiu intenzitu svietenia aj pri výstupe. Chodník nie je často tak výrazný, a preto treba lepšie čítať terén a hľadať správnu stopu hopsania.

Paličky
Paličky mám rád a pri kopcovitých ultra nad 50km ich vždy rád používam. Tatry sú ale výnimka, tu ich nedoporučujem. Na žule len odskakujú, zavadzajú, v zbehu menia polohu ťažiska. Je veľká pravdepodobnosť ich zlomenia.

Voda
Vody je v Tatrách dostatok, stačia isto 2 soft flasky. Naberal som zvyčajne z potokov, treba ale dávať pozor aby to nebolo pod  chatou. Pozor na Slavkáč, tu je naozaj dlhý úsek bez možnosti doplniť vodu a 2 soft flasky pre veľkých „píčov“ nemusia stačiť.

Jedlo a chaty
Ak sa ide na čas, doporučujem nespoliehať sa na chaty. Pri behu cez vrcholy som mal komplet jedlo so sebou. Napriek tomu som nevydržal a rozhodol sa, že dám na Sliezskom kávu. Bol to pre mňa veľký test trpezlivosti. Som presvedčený, že ľudia vo fronte predo mnou cítili vyžarovanie mojej nervozity z bežiaceho, pre mňa „jalového“, času. Bol som asi dosť hnusný a ospravedlňujem sa za to.

Búrky
Na búrky naozaj pozor! Dlho som čakal, kým bola bezbúrková predpoveď. Búrka v Tatrách je zvyčajne veľmi intenzívna, prichádza rýchlo a v poslednom čase sú búrky v pohode aj ráno, nielen okolo 14-tej hodiny, ako bývalo dobrým zvykom. Som veľmi rád, že som pod posledným kopcom nestál pred rozhodnutím skončiť akciu predčasne pre blížiacu sa búrku. Neviem, či by som to dokázal „scratchnúť“.

Tma, hmla a čelovka
Ak je nízka oblačnosť, sú vrcholy kopcov zvyčajne v hmle. Kopce ako Kôprovský a Rysy majú vrcholové partie bez chodníka, taký „free style“. V tme a hmle sa svetlo čelovky zastaví na molekulách hmly a človek nie je schopný vidieť viac ako na 2 metre. Vzniká veľmi nebezpečná situácia a bez jasného chodníka netušíš, kde si. Ľahko sa zablúdi alebo skončí namiesto na vrchole na dákej vežičke. Veľmi nebezpečná situácia!

Turisti, turisti a turisti
Na atraktívnych chodníkoch je ich naozaj veľa. Chce to veľkú dávku asertivity, aby sa neustále nezastavovalo. Doporučujem preto hľadať časovanie behu na takýchto chodníkoch mimo exponované časy. Pozor na dôchodcov, malé deti a psov na vôdzke. Veľké nebezpečenstvo je vbehnutie odzadu do skupinky turistov a následný pokrik jej vodkyne/vodcu „pozor bežec!“. V tom momente sa všetci zastavia a otočia aj s batohom na chrbte do smeru, ktorý ste mali v úmysle práve použiť pri obiehacom manévri. 

Poďakovanie

Spolu na poslednom vrchole

Ďakujem mojej Katke a Erikovi Točekovi za podporu. Aj keď sa Vám to možno nezdá, veľmi ste mi pomohli.

Ďakujem Radovi Hesterovi a ľudom zo Zámky za rýchle super raňajky s kávičkou.

Ďakujem chatárke z Chaty Plesnivec, že mi v noci pripravila čaj, aby som skoro ráno neštartoval so žalúdkom na vode.

Ďakujem Yak & Rysy za behačky La Sportiva Prodigio, v ktorých som odbehol oba projekty. Patria k mojim najobľúbenejším.