Cammino di Bonaria
SARDÍNIA
26.-30.3.2026
Cammino di Bonaria je pútnická trasa na Sardínii, ktorá spája sever ostrova (Olbia) s juhom (Cagliari). Vedie od baziliky San Simplicio k bazilike Nostra Signora di Bonaria. Trasa spája duchovný zážitok s objavovaním prírodných a kultúrnych krás.
Toto som si prečítal pri skúmaní Sardínie a hneď som mal chrobáka v hlave. Na Sardíniu chodíme s Katkou často a je najvyšší čas nerobiť len jednodňové výlety a preskúmať ju dobrodružnejšou formou viacdňového prebehu. Nápad sa dostal do môjho nekonečného bežeckého backlogu.
Trvalo to rok a netuším ako je to možné, ale Bonaria sa postupne začala predierať na popredné miesta mojej bláznivej fronty nápadov. Menila sa na sen.
Začiatkom zimy som sa začal hrať s trasou. Spájal som jednotlivé úseky GPS záznamov, ktoré som si stiahol zo stránky Il Cammino di Bonaria do logickej línie.
Pôvodnú myšlienku bežať v januári som zavrhol pre príliš krátke dni. Nakoniec padla voľba na apríl, čo mal byť kompromis dĺžky dňa a ešte nie príliš veľkým teplom.
Chcel som to ísť bez supportu, relatívne na ťažko, so spacákom a karimatkou, aby som mohol prespať, kde ma chytí tma. Pohľad na predpoveď počasia ma však presvedčila, že musím hľadať ubytko. V noci mala byť pocitová teplota okolo nuly, čo je na Sardíniu a môj ultralight spacák veľmi nízka teplota. Cez deň navyše hlásili prehánky.
Odľahčil som síce výbavu, ale zároveň sa zošnuroval miestom, kde musím dobehnúť. Stratil som kus slobody, na ktorú som sa tešil. Dávalo mi to ale pocit istoty a bezpečia v zlom počasí.
Spravil som kvalifikovaný odhad, že spať budem približne po 70. kilometroch. Nevedel som, či som príliš optimistický alebo pesimistický. Nemal som tušenie ako rýchly budem, ako je trasa značená a aký terén ma čaká. Zabookoval som si ubytovanie na prvé tri noci. Posledné, štvrté som už neplánoval a rozhodol sa, že to spravím počas behu, na základe aktuálnej situácie a pocitov.
Deň 0 – transport do Olbie
Vlak z Cagliari šiel priamo do Olbie, kde som dorazil až za tmy. Stihol som ešte skočiť do obchodu kúpiť jedlo na večeru, raňajky a niečo na prvý deň. Obzrel som si aj baziliku San Simplicio, kde sa Cammino oficiálne začína. Ubytovanie som mal ideálne, možno 100 m od baziliky.
 |
| Bazilika San Simplicio |
 |
| Oficialny začiatok cammina |
Deň 1, Olbia – Bitti (76 km / 1 940 m) STRAVA záznam
Vyrážal som na brieždení. Začiatok je veľmi rýchly, dlhá rovina cez mesto a priblíženie sa k horám. Po dvoch hodinách behu začalo pršať. Striedali sa periódy mierneho, akceptovateľného mrholenia s celkom intenzívnymi zrážkami. Vedel som že má pršať, ale že to bude takto intenzívne som nečakal.
 |
| Dúha chvíľu pred daždom |
Prvé väčšie zastavenie som mal naplánované na 47. kilometri v mestečku Ala del Sardi. Išlo o prvé miesto, kde sa dalo niečo dokúpiť. Tesne pred vstupom do mesta sa spustila búrka, teplota zásadne klesla a začalo snežiť.
Vbehol som do prvých potravín, dokúpil proviant. Vonku bola sodoma-gomora, a tak som si s malou dušičkou rozložil jedlo priamo v predajni pri košíkoch. Bolo tam málo ľudí, predavačka na mňa pozerala, ale nič nepovedala. Ako typický občan Slovenska som očakával, že ma vyhodí von, alebo aspoň hodí nejakú poznámku o tom, že tu nie je reštaurácia. Ale nič podobné sa nedialo. Keď som dojedol a prelieval novú vodu do fliaš, prišiel za mnou chlapík od mäsiarskeho pultu. Že či si nedám kávu. Ja že hej, že plánujem skočiť ešte do nejakého baru. On že má kávovar a že mi spraví. Zobral som si veci a šiel s ním k jeho pultu. Tam pri káve sme sa začali baviť. On po taliansky, ja po anglicky s občasným talianskym slovíčkom. Bolo to veľmi príjemné, do diskusie sa pridali aj iné predavačky a jedna zákazníčka. Stal som sa spestrením ich bežného dňa, "exot" zo Slovenska, ktorý beží Cammino. Každopádne odchádzal som zahriaty, najedený, s jedlom na ďalšie kilometre a s veľmi príjemným pocitom ľudskej srdečnosti.
 |
| Miestne kravy sneh moc nepoznajú |
Búrka na chvíľu prestala – všade mokrý, čerstvý sneh. Za necelú hodinku prišla ale ďalšia vlna. Vôbec som si to neužíval. Šiel som v „emergency mode“, náhradné oblečenie som si nevyberal, šetril som ho na večer. Vlny sneženia neustále prichádzali a odchádzali a na ceste bolo 5–10 cm snehu, zhoršila sa orientácia. Tak toto som naozaj nečakal.
 |
| Že budem na Sardi behať po snehu, mi ani nenapadlo |
Do horského mestečka Bitti, kde som mal ubytovanie, som vbiehal totálne rozmočený. Pri každom zastavení ma po chvíli chytala zimnica. Ubytovanie som našťastie našiel rýchlo a mal som šťastie, boli tu aj radiátory a dokonca aj hriali. Posušil a opral som si veci, dal sa do poriadku, šiel na pizzu a znovu som sa začal tešiť na ďalší deň a nové zážitky.
Deň 2, Bitti – Orani (74 km / 2 480 m) STRAVA záznam
 |
| Východ slnka s pasúcimi sa oslami |
Ráno úplne iné počasie ako včera. Aj keď chladno, bolo slnečno a hneď som chytil pozitívnejší morál. Sneh sa rýchlo roztopil, boli mega výhľady na okolité kopce.
 |
| Ovce sú tu všade a ich Pecorino Sardo je naozaj skvelé |
 |
| V diaľke zasnežená Punta La Marmora |
 |
| Večerný pohľad z Monte Gonare bol MAGIC |
Aj tu som mal šťastie. Aj keď v byte neboli radiátory, v kúpeľni bol jeden elektrický, kde som si posušil opraté veci. Znovu pizza v blízkom bare a príprava vecí na ďalší deň.
Deň 3, Orani – Fordongianus (76 km / 1 100 m) STRAVA záznam
Opäť úžasné ráno. Keďže vyrážam na brieždení, chytám krásne východy slnka.
 |
| Vrcholky kopcov uz zaliate slnkom, ja ešte v tieni |
Pred dedinkou Orotelli zrazu vidím nejakého bežca, ktorý beží oproti. Hneď sa dal do reči a sprevádzal ma až do dediny. Pravdepodobne sa o mne dozvedel z Instagramu Cammina, na ktorý za mňa postuje moja PR manažérka Katka. Na základe toho, kde som včera končil, vedel odhadnúť, kedy budem bežať ich dedinou. Bola to naozaj „crazy“ komunikácia, nevedel anglicky takmer nič. Ukázal mi miestnu, ešte zahalenú sošku Panny Márie, ktorá mala byť vysvätená o niekoľko dní počas Veľkej noci. Trval na tom, že musím ísť k ich domu, aby ma predstavil svojej žene, a doviedol ma k miestnemu baru, kde som chcel dať rannú kávu. Vošiel dnu a na celý bar hlasne povedal, že toto je bežec zo Slovenska, že bežím Cammino a nech sa o mňa postarajú. Bolo to naozaj príjemné. Doteraz som na trase nestretol nikoho. Len občas dákeho farmára, čo viezol na svojom starom pickupe jedlo pre dobytok.
.jpeg) |
| Bežec z Orotelli, ktorý ma sprevádzal |
V dedinke Ottana znovu doplnenie proviantu v miestnom obchode. Nasledoval dosť dlhý úsek po rovine cez Macomerske údolie.
 |
| Voľne sa pasúce kone ma vždy energizujú |
Do môjho ubytovania v dedinke Fordongianus som prišiel v predstihu, čo bolo super, pretože to bolo posledné dopredu vybavené ubytovanie, a potreboval som si nájsť niečo na zajtra. Pôvodný plán spať každých 70 kilometrov sa osvedčil. Vychádzalo to na mestečko Guasila. Problém bol, že cez všetky pre mňa známe web portály som nič nevedel nájsť. Nie je tu toľko možností ako na pobreží. Začal som byť dosť zúfalý. Nakoniec som na web stránke Cammina našiel niekoľko telefónnych čísel ľudí, ktorí boli v Guasile ochotní ubytovať pútnikov. Vyskúšal som WhatsApp na tri čísla a za chvíľu som mal niekoľko odpovedí aj telefonát v taliančine. Nerozumel som takmer nič. Naštastie o chvíľu mi volal chlapík v angličtine. Že volá v mene Anny, ktorej som písal, a že mám prísť k nim, že ma ubytujú. Bol som zachránený, stres opadol.
Večerné činnosti sa už stali rutinou: sprcha, pranie a večera v najbližšej pizzerii či bare. Pre lokálov, opretých o barový pult s pivom v ruke, som bol vždy veľké spestrenie. Chlapa v šponovkách, čo lámanou taliančinou žiada pizzu a nealko pivo, tu často nemajú.
Deň 4, Fordongianus – Guasila (75 km / 1 670 m) STRAVA záznam
Ráno som vstal ako každý deň, vyšiel pred dom a zistil, že niečo je zle. Namiesto brieždenia bola ešte úplná tma. Pozerám na hodinky, je 6:00 podľa plánu. Vtedy mi to trklo. V noci sa posúval čas. Som pako, veď som o tom vedel, ako som na to mohol zabudnúť?! Konečne teda použijem čelovku. Nakoniec to bol ideálny timing, pretože východ slnka som chytil takmer na vrchole Monte Grighine.
 |
| Východ slnka na Monte Grighine |
Bol to posledný veľký kopec na trase, nesledoval zbeh do nížiny a znovu zmena charakteru okolia. Na južnej strane kopca je doslova sieť veterných turbín. Bežal som priamo popod ne, vydávali dosť desivé zvuky.
 |
| Veterné turbíny na južných svahoch Monte Grighine |
Dnes bola nedeľa, a v malých dedinkách, cez ktoré som bežal bolo všetko zatvorené. Ranná káva, na ktorú som sa vždy tešil, tak nebola. Našťastie okolo obeda som nečakane narazil na otvorený supermarket, kde som doplnil proviant. Hodinu pred dobehnutím do Guasily som poslal správu Anne s očakávaným časom príchodu.
Čakala ma pred domom. Dostal som svoju izbu a že keď sa osprchujem, mám prísť do kuchyne, a spraví mi večeru. Bolo to „crazy“, Anna nevedela vôbec nič po anglicky. Najskôr sme sa rozprávali cez Google prekladač, potom prišla jej neter so synom, a tá vedela trochu po anglicky. Anna mi najskôr dala cestoviny, potom som dostal veľký steak cez celý tanier a k tomu šalát. Dolce som už úplne preplnený odmietol. Bol to veľmi príjemný večer, rozprávali sme sa o všetkom možnom, bol som plne integrovaný do ich rodiny a do žiadneho baru som už nešiel.
 |
| Príjemný večer u Anny s rodinou |
Deň 5, Guasila – Cagliari (49 km / 360 m) STRAVA záznam
Ráno mi Anna pripravila super raňajky a vyprevadila ma až po najbližšiu križovatku. Čakal ma posledný, najľahší deň, prevažne po rovine, až do hlavného mesta Cagliari.
 | ||
| Krajina sa menila na rovinatejšiu a zelenšiu |
Postupne pribúdali ľudia a ruch ulíc. Po dňoch civilizačného odlúčenia som sa dostával do bežného štandardu. Pri Basilike di Nostra Signora di Bonaria je oficiálny koniec Cammina. Čakala ma tu Katka, šli sme na "gelato" a vybavili certifikát o absolvovaní trasy. Cítil som šťastie, že sa to podarilo, aj uspokojenie z naplneného sna. Bol som síce unavený, ale nebol zničený. Mal som tú česť spoznať skutočnú Sardíniu, jej vnútrozemie, ľudí, prírodu.
 |
| Finále pred bazilikou Nostra Signora di Bonaria. |
Čo dodať?
Prebeh Cammino di Bonaria bol môj asi prvý viacdňový beh, ktorý nebol vyslovene zameraný na výkon. Napriek tomu si z neho odnášam zrovnateľnú emóciu, veľa zážitkov, skúseností a veľmi pozitívnu energiu.
Celková dĺžka trasy mi vyšla na 350 kilometrov a 7550 výškových metrov. Trasa nie je technicky veľmi náročná, väčšina sa beží po poľných cestách, časté sú aj asfaltové úseky. Značenie je na dobrej úrovni. Prakticky na každej križovatke je smerovník. GPS bolo potrebné použiť len občas.
Často sa beží cez horské dedinky či mestečká, kde sa dá doplniť jedlo a pitie. Veľmi veľa sa prechádzajú rôzne pastviny, kde sú stáda oviec, kráv či koní. Treba počítať aj so stretnutiami s pastierskymi psami. Vyslovene negatívnu skúsenosť som s nimi ale nemal, robili si len svoju prácu. Na trase je neskutočne veľa nádherných starých kostolov či kaplniek, na svoje si tak prídu aj ľudia hľadajúci vyšší duchovný zážitok.
 |
| Výškový profil celej trasy |
Ďakujem, Sardi, že si ma prijala.
Ďakujem firmám Leitner Sport a Yak&Rysy za materiálnu pomoc.
Komentáre
Zverejnenie komentára