LH24

28-29.1.2023

Mala to byť minuloročná akcia, ale pre COVID sme ju aj s priateľmi presunuli o rok. Na preteky som si spomenul asi 10 dní pred štartom. Partia sa náhle rozpadla, ubytko aj štartovné zostalo.
Netrénoval som žiadne zbehy, len skialpové stúpania. Som v plnom tréningu, žiadne ladenie formy (tapering). Veľmi som váhal nad zrušením účasti, nakoniec som sa rozhodol, že pôjdem aj sám bez partie, nech sa naplnia staršie sny a neprepadnú už zainvestované peniaze. Môžem to predsa brať ako tréning, či B-čkové preteky. Zoberiem si spacák a ak by ma to už nebavilo, dám si šlofíka... Lenže to by som nemohol mať pripnuté štartové číslo. 😕

Prvé kilometre, ešte vysmiaty.

Koncept

LH24 sú kultové preteky v Beskydách s prívlastkom „Winter Extreme Race“. Cieľom je čo najviackrát zdolať vrchol Lysej Hory v priebehu 24 hodín. Parametre okruhu sú 13,2 km / 850 m.
Štart začínal v sobotu 28. 1. 2023 o 10:00 dole v doline od areálu Wood Arény, odkiaľ sa beží asi dva kilometre k okruhu. Cieľ, občerstvovačka a možné miesto oddychu v teple, je v dolnej časti okruhu v hoteli Sepetná.
Práve pri hoteli Sepetná sa odohráva gro logistiky. Pred štartom sa musíš rozhodnúť, či Ti stačí malá občerstvovačka v stane pred hotelom, ktorá je v cene štartovného (čaj, jonťák., Tatranky a 2x polievka), alebo si dokúpiš vstupné na tzv. Gastro festival, čo znamená veľkú občerstvovačku ala Lukulské hody vo vnútri hotela (švédske stoly s niekoľkými druhmi teplého jedla a všakovakými dobrotami).
Zároveň je tu možnosť oddýchnuť si v teple, prípadne aj pospať vo vedľajšej budove hotela, kde má každý pretekár vyárendovaný osobný priestor 2x1 meter.

Mapka trate.

Priebeh

Po štarte som šiel v stúpaniach svoje klasické speedhike tempo kombinované s indiánskym behom. Všade bol snehový podklad a šlo to celkom dobre. Po prvom okruhu sa ale pôvodne udupaný sneh v single trackoch zmenil na rozšliapanú sypkú snehovú krupicu. V stúpaní som sa zabáral, v  zbehu zlá stabilita. Hádzalo ma zo strany na stranu, podľa nerovností pod snehovou krupicou. Našťastie na širších chodníkoch sa to neskazilo, a tak zlých bolo maximálne 20 % trate.

Po troch okruhoch som sa rozhodol, že sa idem najesť. Keďže som bol bez supportu, kúpil som si vstupné na Gastro festival.
Tu nastal problém. Pri vstupe do hotela mi nedovolili vstúpiť v mojich spike behačkách. Musel som sa vyzuť a keďže som nemal prezuvky, tak som chodil len v ponožkách po mokrej podlahe. Kvalita aj kvantita jedla bola na TOP úrovni. Najedol som sa, akoby som už nemal bežať ďalej. Nasledovalo obúvanie a presun do druhej budovy, kde som mal batoh s vecami. Tam znovu vyzúvanie, zobrať veľkú čelovku a preobliecť sa, keďže ma čakala dlhá noc. Pri poslednom obúvaní bola celkom veľká výzva zvládnuť dobre došnurovať behačky bez mojich stareckých okuliarov. Veľmi som bol nasrdený, zabil som tu takmer pol hodinu na úplne zbytočných operáciách.

Zotmelo sa, hore padla hmla, klesla teplota a všade bola námraza. Pohľad bol úchvatný – či už na svetielka čeloviek v difúznej hmle alebo omrznuté brady a vlasy bežcov. Boli tu bežci všetkých typov či kategórií. Rýchlici neskutočne napaľujúci zbehy. Ale aj typickí českí zážitkoví dobrodruhovia s cieľom vyšliapať hore niekoľko krát, dať si dole pivko, socializovať sa a aj chvíľu zdriemnuť.

Keď som začal cítiť únavu, malú krízu, vedel som už z iných pretekov, že to je len maskovanie nedostatku energie. Keď som niečo zjedol, bolo opäť všetko OK. Prešiel som na režim tri okruhy na tyčinkách, potom väčšie jedlo v Sepetnej. V závere som dal aj niekoľko gélov.

Aj keď som postupne spomaľoval, zjavne spomaľovali aj ostatní, keďže som sa prepracovával dopredu. Od 7. kola som cítil v zbehoch bolesť v kvadricepsoch, prejavil sa nedostatočný tréning. Hore kopcom bolo našťastie všetko OK.

Problém týchto pretekov je, že nemáš vôbec tušenie, ako si na tom v poradí. Individuálni pretekári sú pomiešaní so štafetami. V tme vidíš len svetlo čeloviek, vôbec netušíš, kde sa v preteku nachádzaš. Časomiera Ti ukáže len počet absolvovaných kol.
Našťastie som cez SMS dostával update od kámošov Rasťa a Maťa. Keď som v polovičke pretekov zistil, že som prvý v kategórii, myšlienka na B-čkové preteky úplne zanikla a zmocnil sa ma starý známy démon pretekania.
Začal som drieť, snažiť sa minimalizovať pobyt na občerstvovačkách a kde to bolo možné, aj pobehnúť.

V predposlednom kole mi Maťo cez SMS oznámil, že ma dobieha dajaký chalan. Že dole kopcom je rýchlejší ako ja, ale že hore som zase rýchlejší ja. V predposlednom zbehu ma aj dohnal a nekompromisne predbehol. Na dvoch kilometroch mi zdrhol asi 500 metrov. Bolo úplne bez šance sa ho chytiť. Do posledného stúpania sme vyrážali spolu, keďže sa bol napiť a ja som občerstvenie už ignoroval. Vedel som, že ho musím urvať v stúpaní a vytvoriť si tak dostatočný náskok na zbeh. Nenechám si predsa vziať prvenstvo bez boja. Dal som do toho všetko. Pridal sa ku mne Tomáš Podpera a zámer sa podaril. Utrhli sme ho z dohľadu. Záverečný zbeh bola čistá vražda. Pripadal som si ako štvanec na úteku. Stehná som totálne rozšrotoval. Nakoniec sa to podarilo a v cieli som bol asi o 10 minút skôr. Šlo o Jana Kotyku a na potvoru som potom zistil, že bol z kategórie pod 50 rokov a vôbec som sa nemusel štvať. Nevadí, aspoň som si seriózne zapretekal a viem, že aj zbehy sa dajú robiť rýchlo. To, že som potom nevedel zísť zo schodov, už radšej nepopisujem. 😕

Niektoré úseky sa zmenili na rozšliapanú a nestabilnú snehovú krupicu.

Tipy, rady a skúsenosti

Spike behačky

Bežal som v LaSportiva Uragano. Ide o vyššie goretexové zimné botičky so snehovým golierom. Myslím, že to bola ideálna voľba do tohto terénu. Mal som v nich len jedny stredne hrubé ponožky a nemal som žiaden tepelný diskomfort. Majú dosť hlboký dezén, a tak držali super aj na snehu. Navyše som si do nich naskrutkoval spiky (kovové hroty). La Sportiva umožňuje do mnohých behačiek doskrutkovať do podrážky na presne určené miesta spiky, ktoré sa dajú následne vybrať a použiť v inom čase, prípadne v inej topánke. Bola to moja prvá skúsenosť s kovovými hrotmi a na ľadových úsekoch držali famózne. Mnoho ľudí používalo retiazkové mačky, čo je oveľa ťažšie a bežecky menej komfortné riešene.
Jediná nevýhoda spikov bola, že ma v nich nepustili do hotela. Nabudúce si vyrobím návleky, ktoré nešuchnem na topánky, a nebudem sa musieť vyzúvať a chodiť na boso.

Soft Flasks

Bežal som s vestou a mal som jednu 0,5 litrovú soft flasku. Keďže celý čas mrzlo, nad ránom až mínus 15 stupňov, mal som problém so zamŕzaním ventilu a aj obsahu soft flasky.
Nemal som so sebou opasok, kde by flaska mohla byť pri tele pod oblečením. Po niekoľkých okruhoch som našiel easy riešenie. Do soft flasky som na občerstvovačke nenalieval studený jonťák, ale horúci čaj. Teplota čaju roztopila ventil a prakticky celé jedno kolo vydržala pocitovo teplá. Druhé kolo som už cítil, že čaj je studený, ale ešte stále nebol vo forme ľadovej drene. Stačilo len fuknúť do ventilu a odstrániť tak z neho zvyškovú vodu. Po 2 kolách, asi 4 hodinách, som zvyšok studeného čaju vylial a znovu nabral horúci.
Nepil som tak síce jonťák, ale mal som k dispozícii aspoň niečo tečúce.

Čelovka

Používam Petzl Swift RL, ku ktorej mám aj náhradné akumulátory. Dosť som sa obával, že sa mi v tej zime rýchlo vybije a budem musieť s holými rukami robiť výmenu akumulátora. Šetril som preto energiu. V stúpaniach na snehu nakoniec stačil najslabší režim asi 10 lumenov, v zbehu som prepínal na asi 100 lumenov. Čelovka tak vydržala komplet celých 14 hodín, čo bolo super.

Jedlo

Treba počítať s tým, že tyčinky zamrznú. Tie, čo sú tvrdšie aj pri normálnej teplote, sa mi nedali vôbec odhrýznuť. Musel som ich lámať v zuboch, pričom som sa bál, že si ich vylámem. Po odlomení som musel úlomok v ústach najprv roztopiť, až potom sa poddal. S mäkkými tyčinkami to bolo lepšie.
Na prekvapenie gély mi nezamrzli, nechápem prečo.
Príjemne prekvapili koláče z občerstvovačky. Pri izbovej teplote boli sypké ako klasické koláče. Po hodinke v mraze sa stali hutnejšie, plnka jemne zatvrdla, nedrobili sa a dali sa v pohode jesť a odhrýzať. Doslova som mal pocit, že sú v mraze chutnejšie.

Oblečenie

Je asi kľúčové nájsť správne navrstvenie. Mne sa to podarilo. Necítil som zimu a ani som sa nepotil. Bolo to fakt divné, teplota klesla pod mínus 10 a pri dvoch vrstvách bez šušťáku som necítil teplotný diskomfort, a to som dosť zimomravý.

Support

Keďže veľká občerstvovačka je v interiéri hlavnej budovy hotela Sepetná a miesto na uloženie osobných veci je vo vedľajšej budove, vie človek stratiť pri každej drobnosti veľa času. Z tohto dôvodu, ak chceš ísť na výsledok, veľmi pomôže mať support. Ja som bol bez supportu. Predstava, že by som niekoho ukecal na 24 hodín státia v mraze, bolo mimo moju zónu drzo-slušnosti. Nakoniec som zistil, že support sa môže schovať v teple hotela, vie využiť občerstvenie a Tvoj priestor (2x1 meter) na spánok. Vybehnúť von do mrazu stačí na pár minút pred Tvojim príchodom. Myslím, že v prípade supportu by sa dal zlepšiť výkon minimálne o pol kola.

Nočná LH24 romantika.  Foto: Kuba Stryk

Záver

Nakoniec sa mi podarilo prekonať Lysú horu 11 krát v čase 23:48:26 a umiestniť sa v kategórii na prvom mieste, celkovo na piatom. Som naozaj rád, že som nepodľahol pokušeniu zrušiť účasť, keďže som mentálne mal pocit, že nemám natrénované.

Organizácia bola na veľmi dobrej úrovni, prijemní ľudia a super atmosféra. Tomu, kto má rád dobrodružstvo a chce mať nezabudnuteľný zážitok, LH24 naozaj odporúčam.

Vzdávam veľkú poklonu ľuďom, ktorí boli pri časomiere na vrchole Lysej, alebo pri hoteli Sepetná. Ja by som bez pohybu do niekoľkých minút umrzol.

Ďakujem Yak&Rysy a Active Planet za materiálnu pomoc.

Môj beh na STRAVE a web stránka LH24. 

                                                                                                        Pavol Porubčan