Swiss Peaks 360

 Swiss Peaks 360

3. - 10. 9. 2023

O čo ide

Ide o najdlhšiu z trás organizovaných pod značkou „SwissPeaks“. Hlavným sloganom tejto trasy je „Od ľadovca po jazero“, čo je aj pravda, keďže trasa vedie z mestečka Oberwald kúsok pod ústím ľadovca Rhône, ktorý je jedným z hlavných prispievateľov vody do Ženevského jazera. Odtiaľ trasa pokračuje naprieč švajčiarskym kantónom Valais po mesto Bouveret priamo pri Ženevskom jazere.
SwissPeak 360 ponúka neuveriteľné a nezabudnuteľné výhľady na najvyššie štíty Álp, veľmi technický terén a naozaj slušnú dávku prevýšenia 26 600 m.

Na 360 km trati organizátor zriadil 6 lifebase staníc (ďalej len LB), rozdeľujúcich preteky do 7 úsekov dlhých približne 45-70 km. LB poskytujú pretekárom slušné zázemie ako sprchu, možnosť pospať si, teplé jedlo a pitie, zdravotnú starostlivosť a masáž.
Každý pretekár dostal pri prezentácii 50-litrovú tašku, kde si mohol umiestniť časť povinnej výbavy, spacák a iné veci, ktoré sa mu mohli počas pretekov hodiť. Po opustení LB organizátor zabezpečil transport tašky na nasledujúci LB. Medzi LB boli umiestnené aj občerstvovačky so skromnejším, ale stále slušným sortimentom.

Povinná výbava bola veľmi podobná so štandardom na iných alpských pretekoch. Rozšírením boli len tzv. cold a warm kit, ktorého použitie mohol organizátor vyhlásiť v hociktorom momente pretekov. Preto bolo potrebné mať tieto veci umiestnené v taške, ktorá s pretekárom migrovala medzi LB.

Viac informácii nájdeš na: https://swisspeaks.ch/

Mapa trasy

Prečo som sa prihlásil

Tento nápad nekontrolovane skrsol v mojej a Marekovej hlave ešte v opojení endorfínmi pri návrate z TOR des Geants, pretekov podobnej vzdialenosti a prevýšenia (336 km/24 000 m), ktoré sme spolu s Marekom Pracharom absolvovali pred rokom.

TOR boli moje prvé preteky tohto typu a bol som nimi doslova uchvátený. To, čo sa mi za niekoľko dní podarilo zažiť, by sotva stačilo na niekoľko týždňov intenzívneho behania po Alpách. Viac o tomto dobrodružstve si môžete prečítať tu: https://palpor.blogspot.com/2022/10/tor-des-geants-2022.html

Každopádne túžil som zažiť niečo podobné a keďže takýchto pretekov nie je veľa, voľba padla na SwissPeaks 360.

Grand Combin, štvortisícovka ktorá ma neustále nútila fotografovať

Pretekanie, skrátený popis

Moja taktika bola jasná. Nesmiem sa splašiť, preteky sa rozhodujú až v druhej polovici.
Realita bola však iná. Hneď v úvode som šiel rýchlejšie, než bolo rozumné. Postupne som sa prepracovával dopredu. Každé predbehnutie pretekára ma motivovalo, čo spôsobilo, že už na konci prvého úseku som cítil slušnú únavu. Potom som sa našťastie skľudnil, asi aj preto, že i počet iných pretekárov okolo mňa bol redší. Dostal som sa na čelo pretekov vo svojej kategórii a na cca 15. miesto celkovo. 

Parádny visutý most ponad rieku Rhone

Následne prišla fáza, keď mi prestalo chutiť jesť a dostal som podivné bolesti brucha. Spozoroval som čiernu stolicu, čo ma dosť vydesilo. Mal som problémy v strmých kopcoch, v ktorých som musel zastavovať a vydýchavať sa. Bol som doslova bez energie, začal som byť predbiehaný. V druhej polovičke pretekov sa to našťastie zlepšilo a bol som späť. Znovu som dokázal zrýchľovať a strminy som si užíval. Prvý pretekár v mojej kategórii bol však už príliš vpredu, zjavne vynechával spánok. Posledné úseky boli v znamení hnanej zveri a udržiavania si náskoku pred tretím pretekárom v kategórii. Pozitívnou bodkou bolo, že na záver pretekov som sa dokázal pritlačiť a bežať aj mierne stúpania. Dokonca som ešte predbehol jedného francúzskeho spolubežca.

Dopĺňanie energie, jedlo a občerstvovačky

Na trati bolo 6 LB, kde bol naozaj veľký výber a zvyčajne dva druhy teplého jedla. Tu som mal taktiku zjesť niečo teplé varené hneď po príchode. Môj výber bol buď cestoviny alebo ryža s mäsom. Pred opustením LB som si vždy dal ešte malú porciu na dorážku.

Okrem LB bolo na trati 32 občerstvovačiek. Rozmiestnené boli vo vzdialenostiach od 8 do 15km podľa terénnych možností. Niekedy šlo o vysokohorské chaty, inokedy len o malé stany.

Mini občerstvovačka v Col de Prafleuri.

Na každej občerstvovačke bol na výber syr a klobásky (niekedy aj viac druhov), chlieb, čokoláda, tyčinky, keksíky, oriešky a ovocie. Syr aj klobásky boli vždy lokálne. Dobrovoľníci upozorňovali, že to je syr od miestneho výrobcu a od kráv, okolo ktorých som práve prebiehal. Toľko syru čo som zjedol na týchto pretekoch, som doma nezjedol hádam ani za pol roka.
Niektoré občerstvovačky ponúkali aj teplé jedlo a takmer vždy dáku miestnu špecialitu. Trikrát som mal Raclette syr, čo som si vždy užil a topka bola hubová omáčka s bagetou. Okrem toho som vyskúšal lasagne a dáke zvláštne a veľmi chutné pojivo z polenty a mletého mäsa. 

Užívam si klasický biely jogurt. Balzam na žalúdok po dvoch dňoch nekontrolovaného vyjedania občerstvovačiek

Na občerstvovačkách bola super nálada. Dobrovoľníci ma doslova obskakovali a keď videli že mi chutí, ponúkali dupľu. Niekedy som takmer zabudol, že pretekám a rozsedel som sa tam neprimerane dlho. Problém bol, že som dopredu nevedel, aký typ občerstvovačky bude nasledovať. V jednom úseku som sa v noci dosť spoliehal, že hore v sedle sa na občerstvovačke trochu zahrejem a dám do poriadku. Keď som tam prišiel, bol tam len otvorený stan a studený sortiment. Musel som sa hecnúť a pokračovať v zime ďalej. 

Hubová omáčka s nealko pivom a omeleta s Raclette syrom

Spánok a oddych

Plán bol, že prvú noc nebudem spať a skúsim vydržať až do druhej noci. Potom som chcel spánok dávkovať podľa potreby.

Neviem, či to bol správny nápad. Prvú noc som síce v pohode bez spánku prežil, ale nasledujúci deň prišla nechuť do jedla a problémy s bruchom. Myslím si, že to mohlo byť aj z únavy a spánkovej deprivácie. Nasledujúce dni som už spánok dávkoval podľa pocitu, aj keď vždy na predpokladané nutné minimum.

Tu je moja spánková štatistika:

Ned  10:00 (štart)		Spánok	Poznámka
Pon 23:00	LB3 - Griments	2 hod	veľa močenia, zobudený o 1 h skôr ruchom okolia
Uto 14:00	LB4 - Grande Dixence	1 hod	zobudený o 1 h skôr ruchom okolia
Str 07:00	Obč. Prassurny	10 min	zobudený o 50 min skôr ruchom okolia
Str 17:00	LB5 - Finhaut	1,5 hod	zobudený o 30 min skôr samovoľne
Štv 10:30	LB6 - Morgins	0,5 hod	zobudený podľa plánu
Total: 5 h 10 min

Na LB boli k dispozícii lehátka alebo postele. Každý pretekár mal mať svoj vlastný spacák.
Problém spánku na LB je všadeprítomný ruch a z toho vyplývajúci hluk. Pretekári prichádzajú a odchádzajú a k tomu sa tu pohybujú ľudia od organizátora a supportné tímy.
Napríklad na LB3 som chcel spať 3 hodiny, ale po 2 hodinách neustáleho budenia od vedľa ležiaceho  kašľajúceho až drhnúceho sa pretekára som to vzdal a vyrazil do nového úseku skôr.
Mojou výhodou bolo, že som bol v prednej časti pretekov a tam tých ľudí nie je až tak veľa. Neviem si predstaviť, ako to je v strede pretekárskeho poľa, či sa každému ujde posteľ atď.

Spanie vo Finhaut. Niekedy je lepšie spať niekde vonku, ako byť v nocľahárni budený spolupretekármi.

Aj niektoré občerstvovačky neoficiálne ponúkali možnosť prespať. Skúsil som to v Prassurny, ale po 10 minútach som to pre ruch vzdal.

Pretekári na čele preteku nespali vôbec, alebo zaraďovali krátke 10-minútové schrupnutia často priamo vedľa trasy, kde sme bežali. Len tak si ľahli na zem.

Support

Na trase bol povolený support na všetkých LB a niektorých občerstvovačkách. Ja som mal štastie, že support mi robila Katka. 

S Katkou na občerstvovačke v Triente

Na každom LB bolo o mňa super postarané. Doplnila mi jedlo a jonťák do vesty, prinášala jedlo, pomohla s výmenou oblečenia a keď som spal, striehla aby som bol zobudený, kedy sme si povedali. Striehla nad mojim mentálnym stavom a dávala mi feedback, keď bolo naozaj potrebné, aby som si pospal. Navyše sledovala poradie a stav súperov a dávala mi echo. Okrem logistickej podpory bola aj psychickou vzpruhou. Mal som tam niekoho, na koho som sa mohol tešiť a bolo to naozaj super.

Trasa, zabezpečenie, počasie a vek

Trasa bola značená vlajočkami s odrazkou. Len na niekoľkých úsekoch som váhal kade ďalej. Zvyčajne to boli úseky, kde vlajočky požrali všadeprítomné kravy. V tomto prípade mi pomohol GPS záznam v mobile a hodinkách.

 Aj cez takýto terén bolo treba ísť. Vtedy boli všetky časové odhady príliš optimistické.

Vždy som si myslel, že vo Švajčiarsku vedia všetci rozprávať po anglicky. Bol to veľký omyl. V oblasti Valais veľká väčšina ľudí vedela len po francúzsky. Bolo to pre mňa často frustrujúce, obzvlášť keď som niečo potreboval na občerstvovačke.
Čo ma ale najviac vykoľajilo, bolo samotné vyhlasovanie výsledkov a celý finisherský ceremoniál. Všetko vo francúzštine, akoby nešlo o medzinárodné preteky! Pripadal som si ako Alenka v ríši divov.

Počasie sme mali takmer dokonalé. Neustále slnečno, žiaden dážď ani búrky. Takmer som napísal preto, lebo cez deň obzvlášť v nižších oblastiach bolo neskutočne teplo. Prehrievali sa snáď všetci. Chladil som sa v každom kravskom napájadle.

Pri pohľade na štartové pole som mal podobne zmiešané pocity ako pri TOR des Geants. Vekový priemer pretekárov bol odhadom o 10 rokov vyšší, ako býva pri klasických stokilometrových ultrách.
Samozrejme boli tu aj mladí, ale majorita bola vyšportovaní, šľachovití a vetrom ošľahaní horskí týpci. Občas aj vo veku čo ma šokoval a zároveň mi dával nádej, že aj po 60-ke si môžem naplno užívať podobné dobrodružstvá.

Odrazky na vlajočkách v noci veľmi pomohli. Občas sa ale mýlili s hviezdami.

Dni po

Dobehol som vo štvrtok večer, Mareka sme očakávali v sobotu poobede a vyhlasovanie výsledkov bolo v nedeľu doobeda. Počas tohto času som sa len poflakoval po okolí a odviezol Katku na štart jej pretekov.
Mal som problém dospať sa. Spali sme v kempe v stane, kde bol celkom ruch. Prvú noc som neustále chodil s močom. Potom som dostal teplotu a kašeľ. Po dvoch dňoch som cítil, že telo je už takmer OK, ale stále som mal problém s koncentráciou. Cítil som, že som dáky tupý. Trvalo mi asi ešte ďalšie 3 dni, kým som sa zbavil kašľania a kým som mal pocit, že moja myseľ je rovnako ostrá, ako bola pred štartom. Po návrate domov ma na chirurgii opustil jeden necht.

Cieľový servis otlakov pomohol len dočasne, po návrate som musel navštíviť chirurgiu.

Resumé, filozofické okienko

Od polovičky pretekov som neustále rozmýšľal nad konceptom týchto „multi-day“ ultra pretekov. Stále sa u mňa bili dva pohľady. Ten, ktorý bol proti tomuto typu pretekov a počas pretekov jednoznačne vyhrával, a ten, ktorý to videl viac pozitívne a vyhráva skôr s odstupom času.

Tu sú fakty, ktorými argumentoval ten prvý pohľad:

1. Ak chceš vyhrať, musíš ísť s minimom spánku alebo ideálne bez spánku.
   Videl som, ako vyzerali dobiehajúci pretekári. Vedel som, ako som sa cítil ja.
   Niekoľko dní s minimom spánku pri náročnej fyzickej aktivite spôsobilo neschopnosť dlhšej koncentrácie, logické myslenie na úrovni malej násobilky, pomalú artikulácia, sklené červené oči a polotupý pohľad.
2. U väčšiny pretekárov sa prejavujú halucinácie, u mnohých aj déjà vu. Čo jasne ukazuje, že mozog má problém.
3. Približne 50% trate som nič nevidel. Len kužeľ svetla čelovky a obrysy okolitých kopcov. Áno, bolo to romantické, ale cez deň by som si tu prírodu isto viac užil.
4. Veľa úsekov sa mi zlialo dohromady. Po dobehnutí som nedokázal spraviť rollback trate. Celé úseky mi vypadli, niektoré sa pomiešali, na mnohé som úplne zabudol. Ten zážitok bol tak koncentrovaný, sediel a dolín tak veľa, že hlava si nebola schopná zapamätať všetky časti a mnohé vypustila. Až doma z fotografií som niektoré časti prácne rozkľúčovával z šedej kôry mozgovej.
5. Štartovné na preteky nie je malé. Organizátor mi dal na zdolanie trate 6,5 dňa a zabezpečil 32 občerstvovačiek. Ja som to však prešiel za 4,5 dňa a tak nevyužil asi 1/3 zaplatených služieb.

 Na druhej strane som vnímal, a obzvlášť po pretekoch, tieto fakty:

1. Pravdepodobne by som sa nedokázal hecnúť k samoorganizovaniu takéhoto prechodu Alpami. Logistika by bola veľmi komplikovaná a koniec koncov by ma to finančne ani nevyšlo výrazne lacnejšie.
2. Zážitky a skúsenosti z tohto typu pretekov sú naozaj rádovo väčšie ako z bežných stoviek. Z post pretekových emócii žijem ešte niekoľko týždňov.
3. Na trati som musel prekonávať veľmi veľa rôznych výziev. Mám pocit, že po takýchto pretekoch sa vždy posúvam na dáku inú, vyššiu mentálnu vôľovú úroveň.

 Ani pri písaní tohto blogu to stále nemám v hlave ujasnené a v hlave sa mi miešajú otázky typu:

• Je to naozaj to, čo chcem robiť?
• Nie je lepší prístup nepretekať sa, spraviť si po štarte backlog na časový limit a potom si už len užívať prírodu a kontrolovať čas?
• Väčšinu trasy ísť cez deň a v noci spať a to niekoľko hodín a tak dať oddýchnuť telu a hlave?

Racionálna polovička mozgu dávno vie, čo je správne. Lenže tá emocionálna ju prebíja.
A vôbec, mám „GULE“ nepretekať sa neustále s ostatnými, nebažiť po výsledku, nebáť sa na vonok vyzerajúceho neúspechu, nestarať sa o pohľad ostatných?

Záverečné slovo a štatistiky

Nech je odpoveď na moje predchádzajúce otázky akákoľvek, budem rád ak týmto článkom inšpirujem iných bežcov dobrodruhov.

Na záver chcem poďakovať Katke Sulíkovej za dokonalý support. Bez Teba by to bolo omnoho náročnejšie. Zároveň ďakujem Yak&Rysy za materiálnu pomoc.

Do cieľa som dobehol s časom 107 h 21 min (4 d, 11 h, 21 min).
Obsadil som 2. miesto v kategórii M2 (50-60 rokov) a 17. miesto celkovo.

Podľa Garmin hodiniek som nabehal 372 km s prevýšením 26 728 m.
GPX záznam v aplikácii STRAVA https://www.strava.com/activities/9813688662

Prvý pretekár dobehol v čase 86 h 36 min (3 d, 14 h, 36 min).

Štatistika úspešnosti	Odštartovalo	Do cieľa prišlo	DNF	Úspešnosť [%]
Muži	226	129	97	57%
Ženy	29	18	11	62%
Spolu	255	147	108	58%

 

Pavol Porubčan